Veža Šalamúna, podobne k Vyšehradskému hradu, ponúka nádherný pohľad (k čomu, ne v malom miere si slúži aj pozadná panoráma s Dunajom). Vďaka tomu, aj dodnes si tu zorganizujú viacerych zosobášených na vyššom úrovni. K tomu patrí aj cvičiste vojakov, kde ročne si zorganizujú stretnutie stredovekých rytierských bojov s folklórnymi vojenskými skupinami Rytierstva Svätého Juraja.
Jeden najaktívnejším pozoruhodnostiam vo Vyšehrade je práve Veža Šalamúna od jari do jesene, skoro každý deň si môžeš popzerať nejaký fantastický program, ako rytierskeho boja a z času na čas slávnostnej prhliadky s bobunmi.
Tajomstvo Vežu Šalamúna, jeden najväčším symbolom Vyšehrade, je práve jej cez viacerých poznané pomýlené pomenovanie. Lebo kráľ Šalamún (kráľom Uhorska 1053-1087), v žiadnom prípade by nemohol byť uväznený v tejto veže Vysehradskému hradu, čo fungovalo na bývanie (čo dnes vďaka tradície aj mi si spomenieme ako Veža Šalamúna). A to preto, lebo kráľ Ladislav si uväznil Šalamúna v 9. storočí, a o stavbe dvojitého hradného systema si môžeme čítať až v diplomatike kráľa Bela VI., z roku 1255.
Takže „pravdu” máme vtedy keď túto budovu, čo je ustojným prvkom vyšehradskému hradu, by sme pomenovali ako Dolný vyšehradský hrad alebo „Veža na bývanie”.
Ten Dolný vyšehradský hrad, od kráľa Bela VI. po kráľovi Matejovi vždy modernizoval niektorý uhorský panovník. Vyslúžil na 3 základných funkciach: pevnosť s funkciou vojenských cieľov, bytom župana a ako časté ubytovanie vtedajšieho kráľa. Za zariadnenými stenami opevnenia, mali možnosť držať pod precíznou kontrolou cestu medzi dvoma výnimočne dôležitými mestami Uhorska, cestu medzi Budína a Ostrihome, takisto aj plavcovú cestu na Dunaji.
Ustále výstavi vo Veže Šalamúna:
- Ozdobná fontána z kráľovského palácu zo 14. storočia
- Dejiny Vyšehradu od praveku po 20. storočí
Otváracie hodiny:
Od 1. mája do 30. septembra
pondelok – utorok: ZATVORENÉ (okrem štátom uznanými sviatkami v Maďarsku)
streda – nedeľa: 09:00 – 17:00
Od 1. októbra do 30 apríla, Veža Šalamúna je ZATVORENÉ
Vstpenky:
Dospelý: 700 HUF
Zľavnené: 350 HUF (od 6 od 26 rokov a od 62 do 70 rokov; sprievodca v blízkym vzťahom, minimálne s dvoma deťmi (do 18 rokov)
Bezplatné: do 6 rokov a nad 70 rokov
20. augusta, na základe štátneho sviatku v Maďarsku, výstavy vo Veže Šalamúna je bezplatné pre všetkých.
Kontaktujte s nami:
2025 Visegrád, Salamontorony utca, Tel.: +36 26 597 010, E-mail: info@visegradmuzeum.hu
Webová stránka: visegradmuzeum.hu
Lesknú sa, ako tekvica Šalamúna – Ako je to?
Dejiny Uhorska sú plné legendami, ktoré v hlavách dnešných ľudí sa objavia, ako fakty, a z času na čas niektoré diplomatiky, ktoré majú dôkazujúcu hodnotu, dostanú menej pozornosti, ako tie legendy, že napríklad kráľ Matej často si chodil po krajiny v preoblečení. Na prvé sú archívy s plnýmí dôkazmy a na druhých, nemôžeme povedať, že nemajú realitu, ale vo väčšom miere sú len povesi a legendy, na pamäti dávnych a slávnych storočiach, ktoré si vytvorili obyčajné ľudia počas predošlých storočiach. To je situácia aj s tekvicou Šalamúna.
Počas vnútorných konfliktov za Svetej koruny, keď Gejza a Ladislav synovci kráľa Ondreja 1. bojovali zo Šalamúnu synom kráľa za trónu a v bitke pri Mogyoródu v roku 1074. konečne ho porazili. Neskoro, napriek mierovej dohody Šalamún sa dostal do zojatia.
V tomto čase vo Vyšehrade bola len jedna budova, ktorá mohla slúžiť na funkciu väzenia Šalamúna. Táto budova však bol tento županský hrad (zrúcnenie dnes sa nachádzajú na vrchu Sibrika), ktorý postavili počas panovania Štefana I. Svätého, na podstatkoch z dobu rímskej.
„V dnešnom veže Šalamúna isto, že kráľ Šalamún nebol uväznený.”
Podľa jednej najznámejšej legendy, počas uväznenia Šalamúna, v oknách hradu (takže v oknách bývalého županského hradu), z dôvodu zabezpečenia, každý večer osvetili s tekovými lampášami a to už z ďaleko bolo vidno, a to pomáhalo, čo viac, pre loďov na Dunaji bol ako orientačným bodom, a fráza: lesknú sa, Šalamúnova „tekvica” je tiež od lodníkov.
Že čo je pravdou, asi nikdi nedozvieme…
Vedel si?
Vo Veže Šalamúna, čo je 31 metrov vysoký, v niektorých miestnostiach je až 8 metrov širokú stenu – ale ani napriek tomu, že v niektorých miestnostiach boli obrovské pece – nikdy ich nevedeli priemerne zakúriť.
V týchto dobách, vďaka tomu, že väčšina budov bola podobná, ako táto veža, u komorských činovníkov bola častá choroba aj lámka. Na šťastie, dnes už z toho cítime len priemerné chladnenie, čo nás čaká pri prístupe budovy, počas horúcich letných dňoch.
