<\/p>\n
\u010c\u00edm in\u00fdm by som mohol za\u010da\u0165 s\u00e9riu ot\u00e1zok, ak nie t\u00fdm, \u010do vieme teraz, na konci novembra, o dvoch z\u010faleka nie be\u017en\u00fdch hrobov\u00fdch komplexoch, ktor\u00e9 sa objavili pri vykop\u00e1vkach v kostole Panny M\u00e1rie? Pribl\u00ed\u017eili sme sa k objasneniu p\u00f4vodu t\u00fdchto dvoch kostier? Ide skuto\u010dne o hroby \u201cdvoch nor\u201d?<\/em><\/p>\n T\u00e1to ot\u00e1zka je o nie\u010do zlo\u017eitej\u0161ia. \u201eNora\u201d je v ma\u010farsk\u00fdch \u013eudov\u00fdch vierach a trad\u00edci\u00e1ch bytos\u0165 so zl\u00fdmi \u00famyslami, ktor\u00e1 sa vracia zo z\u00e1hrobia, ob\u0165a\u017euje \u017eiv\u00fdch a pije ich krv. V strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe boli tak\u00e9to a podobn\u00e9 pr\u00edzraky, ako aj legendy s nimi spojen\u00e9, pomerne roz\u0161\u00edren\u00e9 v neskorom stredoveku, ale hlavne v 16. a\u017e 18. storo\u010d\u00ed. Tieto bytosti m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 up\u00edrmi, hoci ide o ve\u013emi \u0161irok\u00fd pojem, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho existovalo v jednotliv\u00fdch regi\u00f3noch a obdobiach mno\u017estvo r\u00f4znych \u201epodtypov\u201d. Ran\u00e9 viery charakteristick\u00e9 pre toto obdobie sa v\u0161ak v mnoh\u00fdch oh\u013eadoch z\u00e1sadne l\u00ed\u0161ia od dnes v\u0161eobecne zn\u00e1mych legiend o up\u00edroch, napr\u00edklad od pr\u00edbehov o Drakulovi, ktor\u00e9 vznikli a\u017e v 19. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n Vo Visegr\u00e1de sa t\u00e1to problematika dostala do popredia pri tohtoro\u010dnom vykop\u00e1van\u00ed cintor\u00edna pri franti\u0161k\u00e1nskom kostole. V hlavnej lodi kostola boli objaven\u00e9 dve kostry \u2013 die\u0165a\u0165a a dospel\u00e9ho \u2013 pochovan\u00e9 v pohrebn\u00fdch pl\u00e1\u0161tiach jedna nad druhou v tej istej hrobovej jame, ved\u013ea ktor\u00fdch boli umiestnen\u00e9 \u017eelezn\u00e9 z\u00e1mky. Na kostre dospel\u00e9ho sme pozorovali aj z\u00e1va\u017en\u00e9 degenerat\u00edvne zmeny, ktor\u00e9 zrejme v\u00fdrazne obmedzovali pohyb danej osoby a jej \u010fal\u0161ie fyzick\u00e9 aktivity. Na z\u00e1klade t\u00fdchto a \u010fal\u0161\u00edch javov pozorovan\u00fdch v hrobe bolo jasn\u00e9, \u017ee nejde o \u201ebe\u017en\u00e9\u201d pohrebisk\u00e1 z 15. \u2013 16. storo\u010dia (ak\u00e9 sa v tejto oblasti na\u0161li desiatky).<\/p>\n Z\u00e1mky odkazuj\u00fa na nejak\u00e9 pover\u010div\u00e9 zvyky a viery, ich symbolick\u00fd v\u00fdznam je pod\u013ea m\u0148a jednozna\u010dn\u00fd. Umiest\u0148ovanie niektor\u00fdch \u017eelezn\u00fdch predmetov (sierp, podkova, no\u017enice at\u010f.) do hrobu u\u017e po st\u00e1ro\u010dia plnilo v r\u00f4znych spolo\u010dnostiach \u00falohu ochrany pred ne\u0161\u0165ast\u00edm a zlom. Pou\u017e\u00edvanie z\u00e1mkov ako pr\u00edslu\u0161enstva \u2013 hoci je to pozorovate\u013en\u00e9 aj v in\u00fdch kult\u00farach \u2013 v eur\u00f3pskom kres\u0165anskom kult\u00farnom prostred\u00ed sl\u00fa\u017eilo predov\u0161etk\u00fdm na \u201eudr\u017eanie m\u0155tvych v hrobe\u201d a zabr\u00e1nenie ich n\u00e1vratu zo z\u00e1hrobia. Na z\u00e1klade zn\u00e1mych paral\u00e9l z v\u00fdchodnej a ju\u017enej Eur\u00f3py sa to v \u0161ir\u0161om zmysle d\u00e1 (tie\u017e) sp\u00e1ja\u0165 so stredovek\u00fdmi vierami o up\u00edroch. M\u00e1m podozrenie, \u017ee archeol\u00f3gia v na\u0161ej krajine nezaznamenala ve\u013ea podobn\u00fdch n\u00e1lezov z hrobov\u2026<\/em><\/p>\n St\u00e1va sa to, ale naozaj nie je to pr\u00edli\u0161 \u010dast\u00e9. Viem o ve\u013emi podobnom detskom hrobe zo 16. storo\u010dia, ktor\u00fd bol objaven\u00fd pri vykop\u00e1vkach na cintor\u00edne v okol\u00ed stredovek\u00e9ho kostola v B\u00e1te (\u017eupa Tolna). Na z\u00e1klade tamoj\u0161\u00edch pozorovan\u00ed bol pod\u013ea archeol\u00f3ga rakva uzatvoren\u00e1 visiacim z\u00e1mkom. Vo Visegr\u00e1de v\u0161ak rakva nebola. Tu sa zd\u00e1, \u017ee symbolick\u00e1 \u00faloha visiaceho z\u00e1mku je e\u0161te v\u00fdraznej\u0161ia. Okrem toho existuj\u00fa len ve\u013emi neist\u00e9 pozorovania a spr\u00e1vy o n\u00e1lezoch z 20. storo\u010dia, pod\u013ea ktor\u00fdch sa v niektor\u00fdch stredovek\u00fdch hroboch tu a tam na\u0161li z\u00e1mky ako ochrana proti zl\u00e9mu vplyvu, av\u0161ak ich pravdivos\u0165 u\u017e dnes nie je mo\u017en\u00e9 overi\u0165.<\/p>\n Ak\u00fd ve\u013ek\u00fd bol medzin\u00e1rodn\u00fd ohlas na tento n\u00e1lez?<\/em><\/p>\n T\u00e1to spr\u00e1va sa dostala do zahrani\u010dia hlavne prostredn\u00edctvom odborn\u00fdch kontaktov; z\u00e1ujem prejavili predov\u0161etk\u00fdm kolegovia z Po\u013eska a Talianska. Aj v Taliansku sa objavili podobn\u00e9 hroby, ale ani z\u00e1ujem zo strany Po\u013eska nie je prekvapuj\u00faci, ke\u010f\u017ee u nich na\u0161li mno\u017estvo hmatate\u013en\u00fdch pamiatok stredovek\u00fdch pover\u00ed s\u00favisiacich s up\u00edrmi. V po\u013eskej kult\u00farnej hist\u00f3rii, \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00e1ch a literat\u00fare je pr\u00edtomnos\u0165 krvav\u00e9ho ducha zn\u00e1meho pod n\u00e1zvom upi\u00f3r ove\u013ea v\u00fdraznej\u0161ia ako v ma\u010farskej; ale vo v\u0161eobecnosti je \u201eup\u00edr\u201d ako tak\u00fd typick\u00fd predov\u0161etk\u00fdm pre slovansk\u00fd a balk\u00e1nsky folkl\u00f3r. V\u00e4\u010d\u0161ina archeologick\u00fdch paral\u00e9l poch\u00e1dza pr\u00e1ve z Po\u013eska. Ide predov\u0161etk\u00fdm o jednotliv\u00e9 hroby, s\u00fa v\u0161ak zn\u00e1me aj cintor\u00edny mimo kostola (teda mimo posv\u00e4ten\u00e9ho \u00fazemia), ktor\u00e9 sa v 16. a 17. storo\u010d\u00ed pou\u017e\u00edvali v\u00fdlu\u010dne na pochov\u00e1vanie \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu vyl\u00fa\u010den\u00ed zo spolo\u010dnosti. Medzi t\u00fdmito pohrebmi v nezvy\u010dajnej polohe n\u00e1jdeme nemal\u00fd po\u010det tiel, ktor\u00e9 boli nejak\u00fdm sp\u00f4sobom zmrza\u010den\u00e9, pochovan\u00e9 v polohe na bruchu, prebodnut\u00e9, s ostr\u00fdmi, \u0161picat\u00fdmi predmetmi (napr. kosou) na krku, do \u00fast im vlo\u017eili kame\u0148 alebo tehlu, alebo ich dokonca zamkli, typicky na noh\u00e1ch. \u00daloha z\u00e1mkov v t\u00fdchto pr\u00edpadoch je teda jednozna\u010dn\u00e1: sl\u00fa\u017eila na udr\u017eanie m\u0155tvych v hrobe. To predstavovalo prv\u00fd zrejm\u00fd pr\u00edstup, paralelu s n\u00e1lezmi z Visegr\u00e1du, a okrem in\u00e9ho aj preto je d\u00f4le\u017eit\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd z\u00e1ujem a konzult\u00e1cie. Samozrejme, v\u0161eobecnej\u0161ie javy sa v\u017edy oplat\u00ed sk\u00fama\u0165 s oh\u013eadom na \u0161pecifik\u00e1 danej oblasti.<\/p>\n Povedz mi, pros\u00edm, ke\u010f pr\u00e1ve nenach\u00e1dza\u0161 up\u00edrske hroby pri vykop\u00e1vkach v kostole, ak\u00fdmi oblas\u0165ami sa vlastne zaober\u00e1\u0161?<\/em><\/p>\n Zaober\u00e1m sa predov\u0161etk\u00fdm archeologick\u00fdmi n\u00e1lezmi a n\u00e1leziskami z neskor\u00e9ho stredoveku a ran\u00e9ho novoveku \u2013 tureck\u00e9ho obdobia \u2013 vo Visegr\u00e1de, a to na \u00fazem\u00ed b\u00fdval\u00e9ho mesta zo 14. \u2013 15. storo\u010dia, ako aj v oblastiach Fellegv\u00e1r a Als\u00f3v\u00e1r. Pre m\u0148a je obzvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edmav\u00e9 obdobie 18. storo\u010dia, ktor\u00e9 bolo doteraz archeologick\u00fdmi met\u00f3dami m\u00e1lo presk\u00faman\u00e9 a ktor\u00e9ho po\u010detn\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 n\u00e1lezisk\u00e1 sa nach\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve vo Visegr\u00e1de. V r\u00e1mci archeologick\u00fdch n\u00e1lezov som sa \u0161pecializoval predov\u0161etk\u00fdm na n\u00e1lezy zvierac\u00edch kost\u00ed a stredovek\u00e9 predmety vyroben\u00e9 z kost\u00ed a parohov. Prv\u00e9 z nich s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 napr\u00edklad z h\u013eadiska rekon\u0161trukcie niekdaj\u0161ej fauny, hist\u00f3rie dom\u00e1cich zvierat, lovu, stravovania a konzum\u00e1cie m\u00e4sa, zatia\u013e \u010do druh\u00e9 maj\u00fa ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 s\u00favislosti s hist\u00f3riou remesiel a priemyslu. V poslednej dobe ma v celo\u0161t\u00e1tnom meradle zauj\u00edmaj\u00fa tzv. pr\u00e1vno-archeologick\u00e9 v\u00fdskumy, teda architektonick\u00e9 a hmotn\u00e9 pamiatky b\u00fdval\u00e9ho pr\u00e1vneho \u017eivota a s\u00fadnictva, najm\u00e4 miesta popr\u00e1v. Po\u010diato\u010dn\u00fd impulz v tejto oblasti dal zvl\u00e1\u0161tny s\u00fabor n\u00e1lezov z Visegr\u00e1du. E\u0161te v 80. rokoch sa po\u010das vykop\u00e1vok J\u00falie Kovalovszkej na \u00fazem\u00ed dediny z obdobia \u00c1rp\u00e1dovcov v are\u00e1li hradn\u00e9ho parku objavili pozostatky \u017eenskej kostry pochovanej v nepou\u017e\u00edvanom sile na obilie, ved\u013ea nej tel\u00e1 \u0161iestich psov. A\u017e nesk\u00f4r sa vynorila my\u0161lienka, \u017ee by mohlo \u00eds\u0165 o stredovek\u00e9 miesto popr\u00e1v a o popraven\u00fa obe\u0165, ktor\u00e1 bola pon\u00ed\u017een\u00e1 aj po smrti, a v s\u00favislosti so za\u010dat\u00fdmi vy\u0161etrovaniami som sa za\u010dal hlb\u0161ie zaobera\u0165 touto t\u00e9mou. V neposlednom rade by som spomenul architekt\u00faru, miestnu a priemyseln\u00fa hist\u00f3riu, ako aj umeleck\u00e9 diela m\u00f4jho milovan\u00e9ho rodn\u00e9ho mesta Salg\u00f3tarj\u00e1n, ktor\u00e9 sa v posledn\u00fdch rokoch dostali do popredia m\u00f4jho z\u00e1ujmu. \u0160t\u00fadium a zbieranie t\u00fdchto vec\u00ed mo\u017eno v podstate pova\u017eova\u0165 za kon\u00ed\u010dek vypl\u00fdvaj\u00faci z ur\u010dit\u00e9ho citov\u00e9ho puta, ke\u010f\u017ee urbanistika, modern\u00e1 a postmodern\u00e1 architekt\u00fara \u010di v\u00fdtvarn\u00e9 umenie nie s\u00fa mojou odbornou oblas\u0165ou; ale pod\u013ea m\u0148a je v\u017edy ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 objavova\u0165 \u00faplne nov\u00e9 vedn\u00e9 odbory.<\/p>\n Kedy si sa rozhodol pre archeol\u00f3giu, kde si \u0161tudoval a kto na teba mal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv? Ak\u00fd bol p\u00f4vodne tvoj \u0161tudijn\u00fd odbor?<\/em><\/p>\n Z\u00e1ujem o archeol\u00f3giu, ale najm\u00e4 o \u013eudsk\u00e9 kostry, sa u m\u0148a prejavil u\u017e v ranom detstve. (Moja \u010fal\u0161ia ve\u013ek\u00e1 ob\u013e\u00faben\u00e1 vec v tom \u010dase bol vys\u00e1va\u010d). Miloval som kresli\u0165 kostry a vo veku 8\u201310 rokov bola mojou prvou knihou o kostr\u00e1ch pr\u00e1ca Istv\u00e1na Kiszelyho s n\u00e1zvom Hroby, kosti, \u013eudia. Obsahovala skvel\u00e9 fotografie z vykop\u00e1vok aj kresby, hoci z antropologick\u00fdch odborn\u00fdch textov som ve\u013ea nerozumel. Ve\u013ek\u00fdm z\u00e1\u017eitkom bolo, ke\u010f ma rodi\u010dia v polovici 80. rokov vzali na vtedy pr\u00e1ve otvoren\u00fa st\u00e1lu expoz\u00edciu o Egypte v M\u00fazeu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed. Tam u\u017e bolo mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 skuto\u010dn\u00e9 m\u00famie. \u010eal\u0161ou motiv\u00e1ciou bolo aj to, \u017ee v\u010faka star\u00fdm rodi\u010dom vo Visegr\u00e1de som tu v lete tr\u00e1vil ve\u013ea \u010dasu. Samozrejme, ruiny kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho pal\u00e1ca, \u0160alam\u00fanova ve\u017ea a Hradn\u00e1 pevnos\u0165 v\u017edy skr\u00fdvali mno\u017estvo zauj\u00edmav\u00fdch objavov z \u010dias star\u00fdch ve\u013ek\u00fdch kr\u00e1\u013eov. A to nehovoriac o pal\u00e1cov\u00fdch hr\u00e1ch, ktor\u00e9 sa za\u010dali v roku 1985 a ktor\u00fdch som bol od za\u010diatku nad\u0161en\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom. A samozrejme som ve\u013emi r\u00e1d \u010d\u00edtal, najm\u00e4 legendy o ma\u010farskom dobyt\u00ed a stredoveku, ako aj ml\u00e1de\u017en\u00edcke rom\u00e1ny, ktor\u00fdch dej sa odohr\u00e1val v obdob\u00ed tureckej nadvl\u00e1dy alebo v kuruckej dobe.<\/p>\n Najprv som v\u0161ak neza\u010dal \u0161tudova\u0165 archeol\u00f3giu, ale po maturite som sa prihl\u00e1sil na odbor hist\u00f3ria na Filozofickej fakulte ELTE. A\u017e ako \u0161tudent druh\u00e9ho ro\u010dn\u00edka som zistil, \u017ee nechcem by\u0165 u\u010dite\u013eom. Potreboval som v\u0161ak in\u00fd odbor, tak som h\u013eadal. Popri hist\u00f3rii som tak vysk\u00fa\u0161al politol\u00f3giu, trochu som nav\u0161tevoval aj predn\u00e1\u0161ky na pr\u00e1vnickej fakulte a nakoniec sa stalo, \u017ee mojim druh\u00fdm odborom sa stala muzeol\u00f3gia, \u010d\u00edm som urobil ve\u013ek\u00fd krok smerom k svetu m\u00faze\u00ed. Je v\u0161ak zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee napriek tomu v\u0161etk\u00e9mu som dlho neuva\u017eoval o archeol\u00f3gii. Ve\u013ek\u00fd impulz mi dala prv\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 s vykop\u00e1vkami v septembri 1998 v r\u00edmskej pevnosti v Gizellamajori. Pr\u00e1ce prebiehali pod veden\u00edm P\u00e9tera Gr\u00f3fa a D\u00e1niela Gr\u00f3ha a zi\u0161la sa tam ve\u013emi dobr\u00e1 partia mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. Jeden z mojich priate\u013eov z tejto skupiny mi zavolal, \u017ee je tu mo\u017enos\u0165 pracova\u0165 ako vykop\u00e1vkov\u00fd robotn\u00edk, \u010di by som sa k nim nechcel prida\u0165, a \u017ee si t\u00fdm m\u00f4\u017eem dokonca prilep\u0161i\u0165 k \u0161tipendiu. U\u017e prv\u00fd de\u0148 ma ohromil \u201educh miesta\u201d, skvel\u00e1 atmosf\u00e9ra, uvedomenie si, ko\u013eko vec\u00ed skr\u00fdva zem, a poznanie, ko\u013eko fyzickej a du\u0161evnej pr\u00e1ce si vy\u017eaduje odkrytie ka\u017ed\u00e9ho n\u00e1leziska. E\u0161te v ten de\u0148 som sa rozhodol, \u017ee toto je to, \u010do chcem robi\u0165, a u\u017e nasleduj\u00faci rok som sa prihl\u00e1sil na prij\u00edmacie sk\u00fa\u0161ky na katedru archeol\u00f3gie ELTE. Literat\u00faru potrebn\u00fa na pr\u00edpravu na prij\u00edmacie sk\u00fa\u0161ky som si po\u017ei\u010dal od P\u00e9tera Gr\u00f3fa a ve\u013emi mi pomohli aj pravideln\u00e9 konzult\u00e1cie s n\u00edm. Nakoniec ma prijali a toto sa stalo mojim tret\u00edm \u0161tudijn\u00fdm odborom. Na katedre som najsk\u00f4r za\u010dal so \u0161pecializ\u00e1ciou na archeol\u00f3giu r\u00edmskych provinci\u00ed a ve\u013ek\u00e9 s\u0165ahovanie n\u00e1rodov, potom som pre\u0161iel na stredovek. Postupne som sa dostal k archeometrii a archeozool\u00f3gii, presnej\u0161ie k archeologickej zool\u00f3gii a ur\u010dovaniu kost\u00ed. Paralelne so \u0161t\u00fadiom som sa od za\u010diatku sna\u017eil z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 sa v\u0161etk\u00fdch vykop\u00e1vok vo Visegr\u00e1d\u011b, po\u010dn\u00fac V\u00e1rkertom a kl\u00e1\u0161torom sv. Ondreja, cez franti\u0161k\u00e1nsky kl\u00e1\u0161tor a mnoh\u00e9 mestsk\u00e9 n\u00e1lezisk\u00e1 a\u017e po str\u00e1\u017enu ve\u017eu v Lepence. V\u010faka tomu som mal to \u0161\u0165astie, \u017ee som sa v priebehu rokov pod veden\u00edm v\u0161etk\u00fdch visegr\u00e1dskych archeol\u00f3gov \u2013 Gergelyho Buz\u00e1sa, P\u00e9tera Gr\u00f3fa, D\u00e1niela Gr\u00f3ha, M\u00e1ty\u00e1s Sz\u0151ke \u2013 som sa mohol u\u010di\u0165 na n\u00e1lezisk\u00e1ch \u00faplne odli\u0161n\u00e9ho charakteru a veku a na ka\u017edom z nich som si mohol osvoji\u0165 in\u00e9 pracovn\u00e9 met\u00f3dy a pr\u00edstupy. Bola to neuverite\u013en\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 a tie rozmanit\u00e9 sk\u00fasenosti, ktor\u00e9 som v t\u00fdch rokoch nadobudol, sa nesk\u00f4r na in\u00fdch n\u00e1lezisk\u00e1ch uk\u00e1zali ako ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9. Napr\u00edklad vtedy, ke\u010f som na pozvanie jednej ve\u013emi milej spolu\u017eia\u010dky (ktor\u00e1 je odvtedy nielen mojou kolegy\u0148ou, ale aj mojou man\u017eelkou) mohol pracova\u0165 na vykop\u00e1vkach Gabrielly N\u00e1dorfiovej v Szabadbatty\u00e1ne pri odkryt\u00ed tamoj\u0161ieho neskoror\u00edmskeho pal\u00e1ca.<\/p>\n Na univerzite na m\u0148a mal mimoriadne ve\u013ek\u00fd vplyv vtedaj\u0161\u00ed ved\u00faci Katedry archeol\u00f3gie stredoveku a ran\u00e9ho novoveku L\u00e1szl\u00f3 Bartosiewicz. Je to medzin\u00e1rodne uzn\u00e1van\u00fd vedec v oblasti ma\u010farskej archeozool\u00f3gie, ktor\u00fd okrem ELTE vyu\u010doval aj v Edinburghu a \u0160tokholme. Okrem obrovsk\u00fdch vedomost\u00ed bol mimoriadne pr\u00edstupn\u00fd a ve\u013emi skromn\u00fd \u010dlovek s jedine\u010dn\u00fdm, ba a\u017e iskriv\u00fdm humorom, v\u010faka ktor\u00e9mu dok\u00e1zal s hravou \u013eahkos\u0165ou vysvetli\u0165 aj ve\u013emi popisn\u00fa oblas\u0165, akou je anat\u00f3mia kost\u00ed. Okrem neho mus\u00edm spomen\u00fa\u0165 aj vynikaj\u00faceho stredovek\u00e9ho b\u00e1date\u013ea, univerzitn\u00e9ho profesora Andr\u00e1\u0161a Kubinyiho a profesora archeol\u00f3gie J\u00f3zsefa Laszlovszkyho; od nich sa dalo na vykop\u00e1vkach vo Visegr\u00e1de aj na univerzitn\u00fdch semin\u00e1roch a kolokvi\u00e1ch ve\u013ea nau\u010di\u0165, od znalosti prame\u0148ov a\u017e po znalos\u0165 materi\u00e1lu (vykop\u00e1vky ELTE zameran\u00e9 na stredovek sa vtedy v lete konali vo franti\u0161k\u00e1nskom kl\u00e1\u0161tore ved\u013ea pal\u00e1ca). Okrem vedy o archeozool\u00f3gii mi povzbudenie od p\u00e1na Bartosiewicza a Gergelyho Buz\u00e1sa prinieslo mo\u017enos\u0165, aby som sa po\u010das troch vykop\u00e1vkov\u00fdch sez\u00f3n mohol zapoji\u0165 do pr\u00e1ce ma\u010farskej archeologickej misie pod veden\u00edm Bal\u00e1zsa Majora v S\u00fdrii. Bol to z\u00e1\u017eitok na cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n Kedy a ako si sa dostal do m\u00fazea vo Visegr\u00e1d?<\/em><\/p>\n U\u017e som spom\u00ednal, \u017ee aj po\u010das \u0161t\u00fadia na univerzite som sa sna\u017eil v r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed \u010do najviac zap\u00e1ja\u0165 do pr\u00e1ce m\u00fazea. Svoje semin\u00e1rne pr\u00e1ce (z dejepisu aj archeol\u00f3gie) som p\u00edsal na t\u00e9my s\u00favisiace s Visegr\u00e1dom. Na trval\u00e9 zamestnanie v\u0161ak, hoci by to bolo akoko\u013evek skvel\u00e9, nebola ve\u013ek\u00e1 \u0161anca. Hoci sa M\u00e1ty\u00e1s Sz\u0151ke, vtedaj\u0161\u00ed riadite\u013e m\u00fazea, sna\u017eil urobi\u0165 v\u0161etko, \u010do bolo v jeho sil\u00e1ch, ani on nedok\u00e1zal vy\u010darova\u0165 trval\u00fd pracovn\u00fd pomer. Tak som cel\u00e9 roky pracoval na z\u00e1klade pr\u00edle\u017eitostn\u00fdch zml\u00fav pri vykop\u00e1vkach vo Visegr\u00e1de ako vykop\u00e1vkov\u00fd robotn\u00edk, nesk\u00f4r ako technik, ale aj nieko\u013eko mesiacov ako vr\u00e1tnik. Potom \u00faplne ne\u010dakane dal v\u00fdpove\u010f jeden z kolegov a jeho miesto bolo potrebn\u00e9 obsadi\u0165 bleskovo. Stalo sa to naozaj zo d\u0148a na de\u0148; zrazu mi v kancel\u00e1rii ozn\u00e1mili, \u017ee by som mal ihne\u010f nast\u00fapi\u0165, ak to s m\u00fazeom vo Visegr\u00e1de st\u00e1le mysl\u00edm v\u00e1\u017ene. Myslel som to v\u00e1\u017ene, tak\u017ee u\u017e v piatok (1. j\u00fala 2005) som za\u010dal. Tento rok to bude dvadsa\u0165 rokov.<\/p>\n Ako vznikla kniha s n\u00e1zvom \u201eNemci a Ma\u010fari vo Visegr\u00e1de v 18. storo\u010d\u00ed\u201c? Od kedy sa zaober\u00e1\u0161 os\u00edd\u013eovan\u00edm v obdob\u00ed panovania M\u00e1rie Ter\u00e9zie?<\/em><\/p>\n Moji star\u00ed rodi\u010dia z matkinej strany a \u010das\u0165 mojej rodiny s\u00fa p\u00f4vodn\u00ed, viacer\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed sa v Visegr\u00e1dovi usaden\u00ed \u0160v\u00e1bi. V\u010faka nemeck\u00fdm detsk\u00fdm pesni\u010dk\u00e1m, r\u00fdmovank\u00e1m a samozrejme rodinn\u00fdm legend\u00e1m \u2013 pod\u013ea ktor\u00fdch na\u0161i predkovia pri\u0161li niekedy v \u010dase M\u00e1rie Ter\u00e9zie zo Saska \u2013 som u\u017e sk\u00f4r mal z\u00e1kladn\u00e9 vedomosti o obdob\u00ed pris\u0165ahovalectva. Potom, ako za\u010d\u00ednaj\u00faci v\u00fdskumn\u00edk, bol jedn\u00fdm z mojich prv\u00fdch objavov e\u0161te v roku 2005 mal\u00fd \u00fasek cintor\u00edna z 18. storo\u010dia, ktor\u00fd sa tiahol po dvore z\u00e1kladnej \u0161koly. Tento v\u00fdskum nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za \u00faplne nov\u00fd, ke\u010f\u017ee u\u017e od 50. rokov 20. storo\u010dia bolo zn\u00e1me, \u017ee sa na tomto \u00fazem\u00ed nach\u00e1dza neskor\u00fd cintor\u00edn. Objavili sa tu nielen hroby prvej a druhej gener\u00e1cie nemecky hovoriaceho obyvate\u013estva, ktor\u00e9 sa tu usadilo, ale aj nespo\u010detn\u00e9 pamiatky \u013eudovej zbo\u017enosti, predov\u0161etk\u00fdm sv\u00e4t\u00e9 predmety. Navy\u0161e je toto obdobie pomerne bohat\u00e9 na p\u00edsomn\u00e9 a obrazov\u00e9 pramene, ktor\u00e9 podstatne dop\u013a\u0148aj\u00fa archeologick\u00e9 zistenia. V podstate som odvtedy zbieral \u00fadaje t\u00fdkaj\u00face sa tohto obdobia. M\u00fazeum od za\u010diatku podporovalo v\u00fdskum v tomto smere a d\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo aj to, \u017ee za posledn\u00fdch 20 rokov vy\u0161li na svetlo ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pamiatky barokov\u00e9ho obdobia, napr\u00edklad mlyn odkryt\u00fd v oblasti Lepence, alebo sv\u00e4ty\u0148a a sakristia prv\u00e9ho kostola novovek\u00e9ho Visegr\u00e1du v starej budove \u0161koly.<\/p>\n Nakoniec sa podarilo zhroma\u017eden\u00e9 v\u00fdsledky vyda\u0165 v podobe malej kni\u017eky. V roku 2019 vydanie knihy inicioval predov\u0161etk\u00fdm riadite\u013e Kult\u00farneho domu kr\u00e1\u013ea M\u00e1ty\u00e1sa Tam\u00e1s Mikesy, ktor\u00fd n\u00e1sledne prevzal aj \u00falohy s\u00favisiace s vydan\u00edm a redak\u010dnou \u00fapravou. Mestsk\u00e1 samospr\u00e1va Visegr\u00e1d, Nemeck\u00e1 n\u00e1rodnostn\u00e1 samospr\u00e1va a Verejn\u00e1 nad\u00e1cia pre \u0161portov\u00e9 a kult\u00farne zariadenia vo Visegr\u00e1de finan\u010dne podporili t\u00fato publik\u00e1ciu, ktor\u00e1 nakoniec vy\u0161la v roku 2020.<\/p>\n Ako vyzeral Visegr\u00e1d pod\u013ea na\u0161ich s\u00fa\u010dasn\u00fdch poznatkov v obdob\u00ed medzi bitkou pri Moh\u00e1\u010di a os\u00edd\u013eovan\u00edm v 18. storo\u010d\u00ed? Predstavme si \u00faplne opusten\u00fa, lesom porasten\u00fa oblas\u0165 s troskami hradu na vrchole kopca, ktor\u00fd sa t\u00fd\u010di nad stromami.<\/em><\/p>\n V podstate \u00e1no. Pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch poznatkov v\u0161ak bolo mesto \u00faplne neob\u00fdvan\u00e9 len nieko\u013eko rokov, nanajv\u00fd\u0161 jedno desa\u0165ro\u010die, pribli\u017ene v rokoch 1687 a\u017e 1696. Po bitke pri Moh\u00e1\u010di v roku 1526 v\u0161ak po\u010det obyvate\u013eov stredovek\u00e9ho Visegr\u00e1du neust\u00e1le a v\u00fdrazne klesal, a po tureckej okup\u00e1cii v roku 1544 sa osada v priebehu jednej alebo dvoch dek\u00e1dy definit\u00edvne vy\u013eudnila. Pod\u013ea tureck\u00fdch s\u010d\u00edtan\u00ed \u013eudu sa po roku 1564 na \u00fazem\u00ed b\u00fdval\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho s\u00eddla a rezidencie u\u017e nenach\u00e1dzalo \u017eiadne kres\u0165ansk\u00e9 obyvate\u013estvo platiace dane, pri\u010dom budovy tohto mesta utrpeli po\u010das opakovan\u00fdch bojov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed v tomto obdob\u00ed v\u00e1\u017ene \u0161kody. A\u017e do obdobia znovudobytn\u00fdch vojen na konci 17. storo\u010dia boli ob\u00fdvan\u00e9 len oblasti Fellegv\u00e1r a Als\u00f3v\u00e1r, tu sa s\u00fastre\u010fovali l\u00fape\u017en\u00e9 vojsk\u00e1 v slu\u017eb\u00e1ch Osmanskej r\u00ed\u0161e a tu sa nach\u00e1dzali aj dedinsk\u00e9 osady kres\u0165ansk\u00e9ho obyvate\u013estva, ktor\u00e9 poch\u00e1dzalo preva\u017ene z Balk\u00e1nu. V obdob\u00ed medzi 16. a 18. storo\u010d\u00edm opusten\u00fd pal\u00e1c a v\u00e4\u010d\u0161ie mestsk\u00e9 kamenn\u00e9 budovy postupne ch\u00e1trali, no tieto ruiny zostali vidite\u013en\u00e9 e\u0161te dlho. Potvrdzuj\u00fa to nielen spr\u00e1vy cestovate\u013eov, ale aj obrazov\u00e9 vyobrazenia. Napr\u00edklad perokresba Edwarda Browna z roku 1673 zn\u00e1zor\u0148uje steny vysok\u00e9 ako jedno poschodie, stojace bez strechy v okol\u00ed niekdaj\u0161ieho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho pal\u00e1ca. Viac ako 60 rokov nesk\u00f4r S\u00e1muel Mikoviny v popise krajiny od M\u00e1ty\u00e1sa B\u00e9la z roku 1737 zn\u00e1zor\u0148uje \u201esmutn\u00e9 ruiny Visegr\u00e1du\u201d. T\u00e1to autentick\u00e1 rytina zachyt\u00e1va rozsiahle pole ru\u00edn rozprestieraj\u00face sa po celom \u00fazem\u00ed mesta, ale aj budovy, ktor\u00e9 postavili pris\u0165ahovalci v 18. storo\u010d\u00ed. Takto je mo\u017en\u00e9 identifikova\u0165 okrem in\u00e9ho kostol, panstvov\u00fa hostinu a kaplnku Panny M\u00e1rie na brehu Dunaja. Na rytine Roberta Townsona z konca 18. storo\u010dia v\u0161ak u\u017e ruiny nie s\u00fa (samozrejme s v\u00fdnimkou \u0160alam\u00fanovej ve\u017ee a Hradnej ve\u017ee); na z\u00e1klade toho mo\u017eno predpoklada\u0165, \u017ee za pribli\u017ene 100 rokov bola v\u00e4\u010d\u0161ina p\u00f4vodn\u00fdch stredovek\u00fdch budov prestavan\u00e1, zakryt\u00e1, resp. vieme, \u017ee v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch bola zb\u00faran\u00e1. To znamen\u00e1, \u017ee na za\u010diatku 19. storo\u010dia sa prostredie \u00faplne premenilo. Na z\u00e1kladoch stredovek\u00fdch domov vyr\u00e1stli nov\u00e9 domy s vyu\u017eit\u00edm neskorostredovekej cestnej siete, rozdelenia pozemkov a v\u00fdznamn\u00fdch detailov niektor\u00fdch budov. Takto sa do druhej polovice 20. storo\u010dia, ba v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed, vytvorila zn\u00e1ma jednopriechodov\u00e1, p\u00e1sov\u00e1 a v ur\u010dit\u00fdch bodoch zhlukov\u00e1 \u0161trukt\u00fara os\u00eddlenia, kde aj v tomto obdob\u00ed zohr\u00e1vala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu bl\u00edzkos\u0165 Dunaja. Boli tu oblasti (napr. ju\u017en\u00e1 polovica dne\u0161nej ulice Sz\u00e9chenyi alebo \u00dajtelep), ktor\u00e9 v tom \u010dase e\u0161te zostali nezastavan\u00e9 a kde sa rozprestierali kosen\u00e9 l\u00faky, vykl\u010dovan\u00e9 pozemky a pastviny. \u010ealej na sever, v okol\u00ed ulice Salamontorony, tie\u017e nest\u00e1li \u017eiadne domy; krajinu tu dominovala obytn\u00e1 ve\u017ea a pozostatky valov uzatv\u00e1raj\u00facich \u00fadolie, ktor\u00e9 sp\u00e1jali ve\u017eu s Fellegv\u00e1rom. A samozrejme les, ktor\u00fd bol pod\u013ea v\u0161etk\u00fdch zhodn\u00fdch spr\u00e1v po\u010das cel\u00e9ho tohto obdobia ve\u013emi hust\u00fd, rozsiahly a na mnoh\u00fdch miestach siahal a\u017e k brehom Dunaja. O tom v\u00fdsti\u017ene sved\u010d\u00ed napr\u00edklad anglick\u00fd cestovate\u013e William Hunter, ke\u010f v roku 1799 nav\u0161t\u00edvil Visegr\u00e1d; pod\u013ea jeho opisu si musel naja\u0165 miestneho sprievodcu, bez ktor\u00e9ho by sotva na\u0161iel cestu ved\u00facu k Fellegv\u00e1ru na horskom svahu \u00faplne zarastenom stromami, krov\u00edm a t\u0155nist\u00fdmi kr\u00edkmi.<\/p>\n \n Keby si si mal vybra\u0165, v ktorom historickom obdob\u00ed by si chcel \u017ei\u0165 vo Visegr\u00e1de a \u010d\u00edm by si sa najrad\u0161ej stal?<\/em><\/p>\n To je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e1 ot\u00e1zka, preto\u017ee v skuto\u010dnosti by som sa r\u00e1d vr\u00e1til do ka\u017ed\u00e9ho z t\u00fdchto obdob\u00ed, aspo\u0148 na jeden \u010di dva dni; interpret\u00e1cia jednotliv\u00fdch n\u00e1lez\u00edsk by sa hne\u010f stala jednoduch\u0161ou. Ale ak by som si mal konkr\u00e9tne vybra\u0165, najviac by ma zauj\u00edmala prv\u00e1 polovica 14. storo\u010dia, obdobie vl\u00e1dy Karola I. z rodu Anjou. V\u0161eobecne to bolo ve\u013emi prosperuj\u00face a pokojn\u00e9 obdobie, ke\u010f sa Visegr\u00e1d stal skuto\u010dn\u00fdm hlavn\u00fdm mestom krajiny, obchod a hospod\u00e1rsky \u017eivot vzkv\u00e9tali, prebiehali v\u00fdznamn\u00e9 stavebn\u00e9 pr\u00e1ce a a konalo sa stretnutie kr\u00e1\u013eov, ktor\u00e9 bolo najv\u00fdznamnej\u0161ou diplomatickou udalos\u0165ou vtedaj\u0161\u00edch desa\u0165ro\u010d\u00ed. Bohatstvo a rozmanitos\u0165 archeologick\u00fdch n\u00e1lezov, ako aj samotn\u00fd objem luxusn\u00e9ho tovaru, ktor\u00fd sem prich\u00e1dzal prostredn\u00edctvom dia\u013ekov\u00e9ho obchodu z Ben\u00e1tok, nemeck\u00fdch a \u010desk\u00fdch \u00fazem\u00ed, potvrdzuj\u00fa obraz v\u0161eobecn\u00e9ho rozvoja a blahobytu. V tomto obdob\u00ed by som bol priemern\u00fdm mestsk\u00fdm ob\u010danom, remeseln\u00edkom alebo obchodn\u00edkom, ktor\u00fd b\u00fdva v jednom z kamenn\u00fdch domov odkryt\u00fdch niekde v okol\u00ed trhoviska, m\u00e1 vlastn\u00fd pozemok a pravdepodobne aj vlastn\u00fa diel\u0148u, napr\u00edklad ako rezb\u00e1r kost\u00ed alebo mincovn\u00edk. Bl\u00edzkos\u0165 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho dvora mohla poskytova\u0165 istotu a najm\u00e4 v tomto obdob\u00ed rozkvetu umo\u017e\u0148ovala celkovo pokojn\u00fd a pokojn\u00fd \u017eivot. M\u00f4\u017eem v\u0161ak spomen\u00fa\u0165 aj 18. storo\u010die, na za\u010diatku ktor\u00e9ho s\u00edce panovali drsnej\u0161ie podmienky, ale v polovici storo\u010dia sa u\u017e in\u0161tit\u00facie upevnili, vytvorili sa podmienky pre hospod\u00e1renie a vyformovali sa v\u0161etky tie r\u00e1mce, ktor\u00e9 boli ur\u010duj\u00face a\u017e do 19. a 20. storo\u010dia. V tom \u010dase osada viedla tich\u00fd, pokojn\u00fd \u017eivot typick\u00fd pre po\u013en\u00e9 meste\u010dk\u00e1. Mo\u017eno pr\u00e1ve to je na tomto obdob\u00ed najp\u00fatavej\u0161ie.<\/p>\n Samozrejme, m\u00f4\u017ee\u0161 poveda\u0165 aj viac, ale ktor\u00e9 vykop\u00e1vky\/projekty mali po\u010das tvojej doteraj\u0161ej kari\u00e9ry na teba najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv?<\/em><\/p>\n Pre m\u0148a bola jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch pr\u00e1c vykop\u00e1vka kostola z 18. storo\u010dia, ktor\u00fd bol objaven\u00fd pri \u0161kole, a cintor\u00edna z rovnak\u00e9ho obdobia, ktor\u00fd sa tiahol po dvore, v rokoch 2016\u20132017. Mimochodom, na tomto \u00fazem\u00ed sa objavili aj ve\u013emi v\u00fdznamn\u00e9 stredovek\u00e9 kamenn\u00e9 stavby. V \u201estarej budove\u201d, ktor\u00e1 bola p\u00f4vodne 600-ro\u010dn\u00fdm stredovek\u00fdm domom, sa na z\u00e1klade barokov\u00fdch p\u00f4dorysov a pl\u00e1nov dalo presne ur\u010di\u0165, v ktorej u\u010debni sa nach\u00e1dza sv\u00e4ty\u0148a kostola z 18. storo\u010dia, ktor\u00e1 tu bola vybudovan\u00e1. Bolo \u00fa\u017easn\u00e9 zisti\u0165, \u017ee sotva 50 cm pod s\u00fa\u010dasnou \u00farov\u0148ou podlahy, presne uprostred s\u00e1ly, sa nach\u00e1dzala p\u00f4vodn\u00e1 tehlov\u00e1 podlaha, bola tam bielo natret\u00e1 omietka a objavil sa hlavn\u00fd olt\u00e1r, ako aj dva bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re. Navy\u0161e na podnet vtedaj\u0161ieho starostu Andr\u00e1\u0161a F\u00e9legyh\u00e1ziho boli pl\u00e1ny upraven\u00e9 tak, aby v\u00fdznamn\u00e9 detaily sv\u00e4tyne \u2013 vr\u00e1tane jedn\u00e9ho z olt\u00e1rov \u2013 zostali vidite\u013en\u00e9 aj v stave, v akom boli odkryt\u00e9. Bol to ve\u013emi pekn\u00fd pr\u00edklad toho, ako je mo\u017en\u00e9 s \u00factou zachova\u0165 odkryt\u00e9 pamiatky minulosti v priestore, ktor\u00fd m\u00e1 \u00faplne odli\u0161n\u00fa funkciu ako p\u00f4vodn\u00fd. A to e\u0161te nehovoriac o tom, \u017ee sa podarilo nadviaza\u0165 dokonal\u00fa spolupr\u00e1cu medzi dod\u00e1vate\u013emi, investormi a r\u00f4znymi in\u0161tit\u00faciami, ktor\u00e9 sa na pr\u00e1cach podie\u013eali.<\/p>\n Mohol by som spomen\u00fa\u0165 aj vykop\u00e1vky na pozemku \u010d. 4 v ulici R\u00e9v, ktor\u00e9 trvali tie\u017e dva roky, v\u00fdskum stredovek\u00e9ho kostola vykopan\u00e9ho na Hlavnej ulici, mlyn v Lepenci a mnoho \u010fal\u0161\u00edch n\u00e1lez\u00edsk. S ka\u017ed\u00fdm z nich m\u00e1m spojen\u00e9 mno\u017estvo mil\u00fdch spomienok. Na t\u00fdchto ter\u00e9nnych pr\u00e1cach sa z\u00fa\u010dast\u0148uje ve\u013ea mlad\u00fdch \u013eud\u00ed, vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov a v poslednej dobe aj dobrovo\u013en\u00edkov. Niektor\u00ed sa sem pravidelne vracaj\u00fa u\u017e nieko\u013eko rokov \u010di desa\u0165ro\u010d\u00ed a zvolili si rovnak\u00e9 povolanie. Zo \u0161tudentov sa stali kolegovia, vynikaj\u00faci odborn\u00edci s uzn\u00e1van\u00fdmi v\u00fdskumn\u00fdmi v\u00fdsledkami. Ich kari\u00e9ra, ako sa \u010dasto spom\u00edna v na\u0161ich priate\u013esk\u00fdch rozhovoroch, za\u010dala na tom istom mieste a rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom ako moja: vo Visegr\u00e1de.<\/p>\n \u010co rob\u00ed\u0161, ke\u010f nepracuje\u0161? Ak\u00e9 m\u00e1\u0161 kon\u00ed\u010dky?<\/em><\/p>\n L\u00e1ska k \u010d\u00edtaniu zostala nezmenen\u00e1. V tejto oblasti som v\u0161e\u017eravec, \u010do sa t\u00fdka pr\u00f3zy aj po\u00e9zie. Mo\u017eno pre\u017e\u00edvam svoje druh\u00e9 detstvo, ale obzvl\u00e1\u0161\u0165 ma fascinuj\u00fa povesti, legendy a mytol\u00f3gie. Tie aj zbieram; od ma\u010farsk\u00fdch \u013eudov\u00fdch rozpr\u00e1vok cez skvosty eur\u00f3pskeho stredoveku a folkl\u00f3ru, germ\u00e1nske, keltsk\u00e9, gr\u00e9cke a r\u00edmske eposy a\u017e po stvorite\u013esk\u00e9 m\u00fdty z \u010ealek\u00e9ho v\u00fdchodu \u010di Severnej Ameriky \u2013 v\u0161etko ma zauj\u00edma. Milujem po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 hry, najm\u00e4 tituly zo zlat\u00e9ho veku 70. a 80. rokov. Ale vo v\u0161eobecnosti som nad\u0161enec v\u0161etk\u00e9ho retro. Pri peknom po\u010das\u00ed je mojou ob\u013e\u00fabenou \u010dinnos\u0165ou pobyt v pr\u00edrode a turistika, najm\u00e4 v regi\u00f3noch N\u00f3gr\u00e1d a Pilis.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Mi m\u00e1ssal is kezdhetn\u00e9m a k\u00e9rd\u00e9sek sor\u00e1t, minthogy mit tudunk most, november v\u00e9g\u00e9n a Sz\u0171z M\u00e1ria templom felt\u00e1r\u00e1sa sor\u00e1n el\u0151ker\u00fclt k\u00e9t, k\u00f6zel sem szokv\u00e1nyos s\u00edrcsoportr\u00f3l? K\u00f6zelebb ker\u00fclt\u00fcnk a k\u00e9t csontv\u00e1z eredet\u00e9nek megfejt\u00e9s\u00e9hez? Val\u00f3ban “k\u00e9t nora” s\u00edrj\u00e1r\u00f3l lehet sz\u00f3? A k\u00e9rd\u00e9s enn\u00e9l kicsit \u00f6sszetettebb. A \u201enora\u201d a magyar n\u00e9phitben \u00e9s a n\u00e9phagyom\u00e1nyban rossz sz\u00e1nd\u00e9k\u00fa, a…<\/p>","protected":false},"author":6,"featured_media":2441,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[22],"tags":[],"class_list":["post-2440","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-hirek"],"yoast_head":"\n
\nMedzi t\u00fdmito dvoma kostrami mo\u017eno predpoklada\u0165 s\u00favislos\u0165 aj z viacer\u00fdch in\u00fdch h\u013ead\u00edsk. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee boli pr\u00edbuzn\u00ed, rovnako ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee oboch \u013eud\u00ed pova\u017eovali za up\u00edrov kv\u00f4li ur\u010dit\u00fdm vlastnostiam (telesn\u00e9 postihnutie, du\u0161evn\u00e1 choroba) alebo okolnostiam ich smrti (n\u00e1hla, nevysvetlite\u013en\u00e1 smr\u0165, nehoda), preto sa ich sna\u017eili prip\u00fata\u0165 k hrobu. Vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e9 poviery o up\u00edroch m\u00f4\u017eu okrem z\u00e1mkov nepriamo potvrdzova\u0165 aj niektor\u00e9, zatia\u013e nejasn\u00e9 javy: v pr\u00edpade kostry dospel\u00e9ho je mo\u017en\u00e9, \u017ee bola pripevnen\u00e1 k hrobu (medzi kos\u0165ami chodidiel sme na\u0161li \u017eelezn\u00e9 klince), pr\u00edpadne deformovan\u00e1 hrudn\u00e1 kos\u0165 (rebrov\u00e9 obl\u00faky boli n\u00e1jden\u00e9 v polohe odli\u0161nej od norm\u00e1lu) alebo k\u00fasok kame\u0148a pozorovan\u00fd \u2019in situ\u2019 pri \u00fastach die\u0165a\u0165a. V pr\u00edpade tohto posledn\u00e9ho nemo\u017eno \u00faplne vyl\u00fa\u010di\u0165, \u017ee bol p\u00f4vodne umiestnen\u00fd do \u00fast a posunul sa a\u017e v priebehu rozkladu tela. Presnej\u0161iu odpove\u010f na v\u0161etky tieto ot\u00e1zky m\u00f4\u017eu poskytn\u00fa\u0165 podrobn\u00e9 antropologick\u00e9 a \u010fal\u0161ie pr\u00edrodovedn\u00e9 vy\u0161etrenia.
\nSamostatnou ot\u00e1zkou je aj to, ako sa m\u00f4\u017eu pover\u010div\u00e9 zvyky zlu\u010dova\u0165 s pohrebom v kostole, resp. s kres\u0165ansk\u00fdmi obradmi vykon\u00e1van\u00fdmi po\u010das pohrebu. Jedn\u00fdm z mo\u017en\u00fdch vysvetlen\u00ed je, \u017ee z\u00e1mky boli vlo\u017een\u00e9 do pohrebn\u00fdch r\u00fach e\u0161te pred ulo\u017een\u00edm do hrobu, ale je mo\u017en\u00e9 aj in\u00e9 vysvetlenie. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee tento hrob vykopali v \u010dase, ke\u010f bola stavba kostola pozastaven\u00e1 a kostol e\u0161te nebol v prev\u00e1dzke (to vieme z historick\u00fdch zdrojov), teda pribli\u017ene niekedy v rokoch 1420\u20131470, pr\u00edpadne po tom, \u010do bola stavba opusten\u00e1 v druhej polovici 16. storo\u010dia. To znamen\u00e1, \u017ee na posv\u00e4tenom \u00fazem\u00ed, ale do e\u0161te nefunguj\u00faceho, resp. u\u017e nefunguj\u00faceho, tzv. opusten\u00e9ho kostola, boli pochovan\u00ed dvaja, pr\u00edpadne exkomunikovan\u00ed jedinci. \u00daloha z\u00e1mkov tie\u017e nie je a\u017e tak jednozna\u010dn\u00e1. Strach z m\u0155tvych je len jedn\u00fdm z vysvetlen\u00ed. Existuje aj interpret\u00e1cia, \u017ee pr\u00e1ve m\u0155tvych chr\u00e1nili \u017eelezn\u00fdmi predmetmi pred nebezpe\u010denstvami z posmrtn\u00e9ho \u017eivota, tak\u017ee v tomto pr\u00edpade sa z\u00e1mky javia v pozit\u00edvnom svetle. In\u00fdmi slovami, ot\u00e1zok je viac ne\u017e dos\u0165, a pr\u00e1ve preto je to cel\u00e9 tak\u00e9 vzru\u0161uj\u00face\u2026<\/p>\n