Rozhovor s Franciskou G. Tóthovou, literárnou muzeologičkou v Pamätnom dome Mihálya Babitsa pri Maďarskom národnom múzeu

Rozhovor s Franciskou G. Tóthovou, literárnou muzeologičkou v Pamätnom dome Mihálya Babitsa pri Maďarskom národnom múzeu

 

Minulý rok si prevzal prestížne ocenenie, Zlatý kríž za zásluhy. Povedz nám o tom niečo viac.

Na začiatku roka 2024 mi z literárnych kruhov prišla nominácia na toto ocenenie. Prvým krokom bola aktualizácia môjho odborného životopisu. Nakoniec som v auguste 2024 v Pesti Vigadó prevzal Maďarský zlatý kríž za zásluhy, ktorý mi slávnostne odovzdali Róbert Zsigó, námestník ministra Ministerstva kultúry a inovácií, a Magdolna Závogyánová, štátna tajomníčka zodpovedná za kultúru, slávnostne odovzdali. Na slávnosti som pocítil pocit jednoty. Bol to veľký zážitok vidieť vynikajúcich predstaviteľov celomaďarskej kultúry z Karpatskej kotliny.

Túto cenu som, presnejšie povedané, získal ako ocenenie za rozsiahlu múzejno-pedagogickú a literárnu osvetovú činnosť, ktorú vykonávam ako literárny muzeológ v Babitsovom pamätnom dome pri MNM. Je pre mňa cťou, že už roky môžem zastupovať túto vec, čo by bez tímu Babitsovho domu nebolo možné. Toto ocenenie som prevzala ja, ale je to spoločný výsledok a hodnota nášho múzea. Som vďačná svojim kolegom z múzea a svojej rodine, ktorí mi pomáhajú a podporujú ma.

V roku 2005 si nastúpil do Múzea Bálinta Balassu. Aká cesta ťa nakoniec zaviedla do niekdajšej letnej rezidencie Mihálya Babitsa v Esztergome?

Vďaka vtedajšiemu riaditeľovi múzea, Dr. Istvánovi Horváthovi, som v roku 2005 nastúpil do Múzea Bálinta Balassu v Esztergome. Zaujímalo ma aj vyučovanie, a tak som zároveň začal učiť na gymnáziu Szent Erzsébet v Árpád-házi. V týchto rokoch sa v Petőfiho literárnom múzeu začal odborný a metodický kurz, ktorý sa zaoberal obnovou literárnych pamätníkov. Súčasťou tohto programu bolo spustenie série workshopov, kde nás učili literárnu muzeológiu. Takto sa literárne pamiatkové domy premenili na sieť a stali sme sa partnerskými inštitúciami na oboch stranách hraníc. Názov organizácie: Združenie maďarských literárnych pamätných domov. MIRE a mesto Esztergom spojili sily, čo prinieslo trvalý výsledok: v roku 2008 bol zrekonštruovaný pamätný dom Mihálya Babitsa v Esztergome. V máji 2009 bola v bývalej letnej vile tohto veľkého básnika otvorená nová stála expozícia. Autormom vizuálnej koncepcie bol István Ágoston a ja som mal česť byť kurátorom tejto výstavy.

Keď som v roku 2000 písal svoju diplomovú prácu o vzťahu medzi Babitsom a Esztergomom pod vedením profesora Lajosa Siposa, ani vo sne by mi nenapadlo, že o pár rokov neskôr budem môcť oživiť napísané slová a myšlienky v pôvodnom prostredí, v Babitsovej letnej chate. Vďaka tomu je možné, že súčasná výstava už obsahuje všetky tie výsledky, za ktoré vďačím svojej diplomovej práci. Veď v roku 2000 som ešte mala možnosť stretnúť sa s obyvateľmi Esztergomu a urobiť s nimi rozhovory, ktorí si ešte pamätali na spočiatku slávnu, neskôr však čoraz viac pohnutú históriu tohto domu. Od vtedy ešte žijúcich príbuzných Ferenca Einczingera, Erzsébet Kovácsovej a Istvána Olajosa, som prostredníctvom ich spomienok získal obrovskú pomoc. Odvtedy udržiavam dobré vzťahy s potomkami starých esztergomských rodín. Môj osobný záujem ma priviedol aj k literátom a výskumníkom. Veľa som sa naučil od Tibora Nagyfalusiho, Ferenca Bodriho, Pétera Pifkóa a Árpáda Szállásiho. Niekoľko exemplárov z ich knižného dedičstva som umiestnil do expozície v Babitsovom dome a návštevníkom predstavujem aj knihy súčasných literárnych historikov. Lajos Sipos, János Téglás, Zoltán Kenyeres, Judit Róna, Zoltán János Papp, Ágnes Kelevéz, Ágnes Major, Attila Buda, Zoltán Szénási, Beatrix Visy, Balázs Fűzfa a publikácie PIM sa u nás tiež považujú za základné diela.

Túto vzrušujúcu trasu a cestu sprevádzajú Babits a Dunajský zákruta…

Vo všetkých ohľadoch. Aj nás obklopuje tá istá atmosféra s obrovským vplyvom, ktorú si vtedy všimol aj samotný Babits. Básnik si kúpil dom v Esztergome až potom, čo ho počas svojich ciest po Visegráde, Gizellamajore a Dömöse úplne uchvátil duch týchto miest.

Pre mňa je Visegrád veľmi dôležitý. Tu som vyrastal ako malé dieťa, tu som chodil do základnej školy. Z visegrádskej materskej školy aj zo školy si pamätám krásne, útulné spoločné sviatky. Od Józsefa Pálmaiho a Anny Mezeiovej som dostal taký dar na cestu, ktorý ma sprevádza dodnes. Či už ide o môj záujem o ľudovú kultúru alebo o môj vzťah k vlasti. Dôležitý však bol aj samotný fyzický priestor a je ním dodnes. Moja životná cesta ma priviedla späť do Visegrádu, do rodiny Gerstmayerovcov. Duch tohto miesta, dláždená ulica, blízkosť tajomných zrúcanín, prírodné krásy, svah porastený kvetmi kvetu kvetu, vône, atmosféra veľkého, zasneženého dvora s vôňou dymu z ohňa – to všetko bolo súčasťou môjho detstva. Dnes z okna vidím potok a do neba sa týčiace vŕby, keď som mala 8 rokov, videla som Fellegvár a Dunaj. Vtedy som napísala jednoduchú, milú básničku: „Krajina, krajina. Je nádherná.” Možno by som to ani dnes nedokázala lepšie vyjadriť.


Koľko toho toto mesto za posledné storočia zažilo…

Myslím si, že kľúčovým slovom je: oživiť. Ak sa zaoberáme udalosťami z minulosti, musíme si uvedomiť aj to, čo a ako môžeme nadviazať. Už ako dieťa som sa mohol zúčastniť prvých palácových hier. Vtedy som ešte netušil, že som dostal skutočný, živý príklad týkajúci sa môjho neskoršieho povolania. V inej oblasti, s inými prostriedkami, ale predsa: tradícia je oživujúca sila a aj literatúru je možné oživiť! Aj ty vieš, napríklad len v súvislosti s Kosztolányim, koľko a koľko umelcov očaril Visegrád a Dunajský zákrut. Áprily tu prežil svoje staré dni (podobne ako generál Artúr Görgey), Géza Hegedűs tu mal dom, na dlhšie či kratšie obdobie tu pobývali mnohí z našich veľkých básnikov a spisovateľov, a to som spomenul len dvadsiate storočie. Nie je to zaspomínanie na minulosť, nie je to únik od prítomnosti. Je to niečo oveľa viac. To – myslím si – pocíti každý, kto tu strávi dlhší čas. Podľa Babitsa: „Treba vidieť, treba tvoriť…”

Keby si mal vyjadriť, aké je poslanie literárneho múzea, čo by si povedal?
Čo nám môže ponúknuť Babitsov dom okrem miesta spomienok?

Literárne pamätné domy môžu prispievať k formovaniu národnej identity tým, že živia, zachovávajú a odovzdávajú literárne dedičstvo a kultúrnu pamäť. Miesta spomienok slúžia aj na prezentáciu celoživotného diela daného autora a zároveň symbolizujú miestny kolorit a jeho hodnotu. Ide o živý proces. Vzniká viac nových spomienkových výstav a existujú aj príklady zakladania nových pamätných domov. Oba žánre sú vhodné aj na nové interpretácie autorov. Dúfam, že aj my v tomto smere ideme dobrým príkladom. Dezső Keresztury sa v súvislosti s Babitsovým domom vyjadril takto: „…pamätné miesto a dielňa…” Pamätné miesto, ale zároveň to musí byť inštitúcia, ktorá poskytuje priestor aj rôznym tvorivým komunitám a vedeckým výskumným skupinám. Takáto Babitsova dielňa je potrebná. V závislosti od našich múzejných možností organizujeme literárne večery, oslovujeme divadelníkov a súčasných tvorcov, ktorí okrem pripomínania minulosti oživujú toto miesto a jeho priestory. Už v Babitsovej dobe sa tu odohrávala intenzívna tvorivá činnosť, o čom snáď najvierohodnejšie svedčí slávna stena s podpismi.

Stalo sa už tradíciou, že v auguste sa koná podujatie s názvom Babitsov piknik. V jeho rámci zvykneme diskutovať so súčasnými autormi o ich nových dielach, o záhrade, o mieste a o tvorbe. Následne sa koná predstavenie. Viackrát tu uviedli hru Kniha Jonáša, keďže práve tu, v tomto dome, Babits dokončil toto dielo, ktoré bolo v podstate jeho posledným veľkým dielom. Je veľmi vzrušujúce sledovať, ako Ádám Kaj a súbor Divadla Mihálya Babitsa oživujú veľké postavy klasickej moderny, a tak môžeme nahliadnuť do sveta Kosztolányiho, Móricza, Gyulu Juhásza a samozrejme manželského páru Babitsovcov v Esztergome. Je to skvelá udalosť!

Dom je samozrejme aj pamätným miestom a literárnym pútnickým miestom. Počas roka k nám prichádza veľa školských skupín, v lete zase individuálni návštevníci. Ponúkame tradičné prehliadky s výkladom aj múzejno-pedagogické aktivity, vždy prispôsobené potrebám danej vekovej skupiny.

Pred niekoľkými rokmi som začal odovzdávať svoje znalosti v oblasti sprievodcovstva dobrovoľníkom bez ohľadu na ich vek. Odporúčam im odbornú literatúru a ukážem im všetky zaujímavé detaily výstavy. Neskôr dostanú príležitosť, aby sami predstavili tento dom návštevníkom.

V posledných mesiacoch som pripravil netradičnú hodinu literatúry o mojom období, s ktorou navštevujem stredné školy v Esztergome. Nedávno som sa stretol so záujemcami aj v Szombathelyi a Gyimesfelsőloku. Pomocou dobových a súčasných fotografií prinášam študentom múzeum priamo k nim a zároveň ich týmto spôsobom pozývam do horského domu v Esztergome. Keď som s týmito múzejnými hodinami mimo múzea začínal, ani som netušil, že budú také úspešné a prínosné. Na tohtoročnej maturite z maďarčiny na vyššej úrovni bola úlohou analýza jednej z Babitsových básní, ktorá bola napísaná v Esztergome. Viacerí kolegovia aj maturanti mi napísali správy: do svojich prác dokázali zapracovať to, čo počuli v pamätnom dome a počas mojej prednášky. Bola to pre mňa veľká radosť!

Ako dnešní tínedžeri vnímajú diela Mihálya Babitsa, „poeta doctus“, ktorý je známy svojím nie práve ľahkým tónom?

Považujú to za náročné. Babits je učený básnik, filozofický autor. Je to výzva. Považujem za veľmi dôležité, aby mladí ľudia, kým sú v pamätnom dome, dostali literárne texty. Citujem im básne a čítam im ich. V dome je toľko zaujímavostí a interaktívnych prvkov, že literárne texty spolu s prostredím skutočne približujú svet 20. a 30. rokov. Mám to ľahké, pretože krajina a okolie sa tu pred očami návštevníkov otvárajú ako obrázková kniha. Čítame a zároveň vidíme to, čo videl Babits, keď písal jednotlivé texty.

Prechádzka v Babitsovom dome je ako cestovanie v čase…

To pocítil Poznáš môj dom, slávni obyvatelia, miesta, ktoré rozprávajú je aj László Gábor, autor nedávno vydanej úspešnej knihy s týmto názvom. Do svojej knihy tak zaradil nielen príbeh o Babitsovi, ale aj ďalší výnimočný príbeh, ktorý sa týka Kosztolányiho dovolenky vo Visegráde. Som vďačný hlavnému muzejníkovi Péterovi Grófovi, ktorý ma upozornil na odborné zdroje nielen o Babitsových zážitkoch z Dunajskej zákruty, ale aj o Kosztolányiho zážitkoch z Visegrádu. Široká verejnosť si možno ani neuvedomuje, aké dôležité udalosti a kľúčové momenty v životoch významných tvorcov sa odohrali práve tu, v Dunajskom zákrute. Je to vzácny okamih, keď si báseň prečítame znovu práve tam, kde vznikla. Je pre mňa cťou a zároveň radosťou, že pracujem v dome Mihálya Babitsa v Esztergome a môžem tento výnimočný literárny zážitok z Esztergomy odovzdať všetkým, ktorí k nám prídu.

*****

Pamätný dom Mihálya Babitsa v Esztergome môžete navštíviť na adrese Babits Mihály út 11. Dom je pre návštevníkov otvorený od 1. apríla do 31. októbra. Pred návštevou sa odporúča prihlásiť sa na oficiálnych fórach múzea: www.balassamuzeum.hu

 

Vytvoril Róbert Fagyas na objednávku Združenia pre cestovný ruch a marketing Visegrád a okolia
2025. 06.11.

Vyhľadávanie na Webová kamera Kalendár programu Kontakt
×

Vyhľadávanie na stránke Visit Visegrad