Na ulici možno len prejdeme popri tej starej budove, ktorá vo svojej nevýraznosti zostáva nepovšimnutá. Akoby sa nám trochu ospravedlňovala, keby si ju náhodou predsa len všimli. A pritom vo vnútri ukrýva skutočný zázrak…
Kino dnes pre väčšinu ľudí znamená trojrozmerný zážitok s dvoma rozmermi navyše, dvolitrovým pohárom koly, popcornovými zvyškami padajúcimi ako polystyrén, prostredím nákupného centra a predovšetkým akčnými scénami, ktoré vrcholia v intenzívnej dvojbitovosti. Existujú však aj takí, ktorí navštevujú túto inštitúciu z iných dôvodov, ktorej názov sa kedysi nazýval „filmové divadlo“ a to nie náhodou, hoci tento výraz pôsobí v dnešnej dobe aspoň tak zaprášene, ako vraj Hammondove organy…
Existujú teda ľudia, ktorí v kine stále hľadajú katarziu, umelecký zážitok. Sú to práve oni, ktorí po dobrom filme jednoducho nedokážu nechať tento zážitok bez komentára. A práve oni z lásky navštevujú miesta ako napríklad kino Duna Mozi vo Visegráde.
Od polovice rokov 2010 sa aj kino vo Visegráde stalo členom združenia Art-Mozi, a popri technickom pokroku sa ešte viac prehĺbili vzťahy tejto inštitúcie s umeleckou stránkou filmového sveta. A hoci z pochopiteľných dôvodov nemôžeme očakávať, že sa malomestské kino premení na kino zamerané na umelecké filmy, nemožno si nevšimnúť, že v programe sa týždeň čo týždeň objavujú filmy z celého sveta, ktoré zďaleka nie sú určené pre mainstreamové publikum.
Samotná budova, ktorá v roku 1971 nadobudla vzhľad zodpovedajúci vtedajšiemu vkusu, fungovala až do zmeny politického zriadenia pod správou Spoločnosti pre prevádzku kín v okrese Pest, a po niekoľkých rokoch umelého spánku prešla pod správu miestnej samosprávy. Medzitým sa nielen javisko pred plátnom stalo dejiskom rôznych predstavení a vnútorných podujatí, ale v zadných sálach kina skúšalo na kratšiu či dlhšiu dobu aj množstvo undergroundových kapiel. (Málokto vie, a možno by stálo za to raz v rámci série článkov zhrnúť, že bola doba, keď vo Visegráde pôsobilo súbežne aj 5–6 kapiel, čo je vzhľadom na takúto malú obec s nízkym počtom obyvateľov pravdepodobne v krajine bezprecedentné.)
Bol dokončený v roku 2007 Iván Szkok Dielo maliara, ktoré na stenách takmer celého hľadiska s kapacitou 125 divákov predstavuje históriu Visegrádu z pohľadu umelca prostredníctvom pre neho typického grandiózneho maľovaného reliéfu. Keď si sadnete na jednu z divadelných stoličiek pochádzajúcich z divadla Jászai Mari v Tatabányi, je skvelým zážitkom úplne sa stratiť v drobných detailoch tohto diela.
Na jeseň roku 2016 sa kino po krátkej prestávke opäť otvorilo s novým vybavením: v premietacej sále bol nainštalovaný tichý premietací projektor a do prevádzky bol uvedený aj moderný zvukový procesor, ktorý namiesto pôvodného systému Dolby Stereo teraz podporuje zvukový systém Dolby Digital.
Mesačná ponuka filmov kina Duna je každý mesiac k dispozícii na stránkach Visegrádi Hírek, a to tak v tlačenej podobe, ako aj online na visitvisegrad.hu aj v programe. Stačí jeden pohľad na program a hneď je zrejmé, že ide o skutočné umelecké kino, ktoré sa síce snaží týždeň čo týždeň ponúkať aj príťažlivý filmový program pre rodiny s deťmi, medzi jeho hlavnými cieľmi nechýba ani neochvejná viera vo filmové umenie.
Zdroj:
Balázs Forgács: Visegrád, Kino Duna (Mozivilág.com)
Foto: Mozivilág.com
Turistické a marketingové združenie Visegrád a okolie
2024.01.30.



