„Tento dom mám rád preto, lebo v ňom sa bez akýchkoľvek prekážok a v plnej miere prejavuje všetko, čo môžem nazvať novou myšlienkou, čo som vôbec priniesol do architektúry.”– vyhlásil Imre Makovecz o Kultúrnom dome Erdei vo Visegráde.
Z hľadiska Makoveczovej tvorby sa veľa vecí začalo práve vo Visegráde. V jeho visegrádskych budovách sa po prvýkrát objavuje táto jedinečná forma pripomínajúca živé bytosti, ktorá sa už vzďaľuje od jeho predchádzajúcich riešení a ktorou otvára svoje umenie svetu, ktorý je tisíckrát prepojený so sochárstvom. Zo všetkých týchto diel vyniká jedna stavba, ktorá skutočne vyvoláva dojem, akoby sa z kopca, ktorý jej poskytuje domov, vyvinula doteraz neexistujúca forma života.
Dom sa vynára zo zeme smerom k slnku. Piliery tvoria polkruhu, pohľad je zároveň sakrálny aj profánny – vidíme zároveň bytosť aj chrám, na vrchole ktorého sa týči nie kríž, ale koruna, ktorá je však otvorená smerom k nebu.
„Východ polnočného slnka” zohráva významnú úlohu aj v interiéri. Na 12 stĺpoch sú umiestnené znamenia zverokruhu a vďaka orientácii budovy je os hlavného vchodu nasmerovaná na vychádzajúce slnko, takže budova zároveň funguje ako slnečné hodiny vo vnútornom priestore.
Brány držia drevené vyrezávané orly, ktoré sa spájajú do pútavého celku s trávnatým svahom kopcového domu a strážia vstup do chodby: vyzývajú k úcte a tichu.
Zdroj: makovecz.hu
2025. 05. 13.
