Tento rok si pripomíname 176. výročie revolúcie a bojov za slobodu z rokov 1848–1849, na ktorých sa v priebehu dejín nepriamo podieľalo aj mesto Visegrád…

Pri pamätníku z roku 1848 vo Visegráde sa o 17:00 hod. uskutoční tradičná spomienková slávnosť, na ktorú samozrejme srdečne pozývame všetkých záujemcov. Pamätník nachádzajúci sa na ulici Széchenyi je veľmi ľahké nájsť, keďže susedí s Millenniumskej kaplnkou, okolo ktorej prejdeme, ak ideme po Hlavnej ulici zo smeru Dömös do centra Visegrádu. Odtiaľ sa aj najpomalším tempom dostanete za pol hodiny k bývalému domu generála, ak máte chuť na túto malú prechádzku.

Ak budeme pokračovať ďalej cez zákruty ulice Széchenyi, prejdeme popri Kultúrnom dome kráľa Mátyása, na bráne ktorého teraz vonkajšia výstava v plote rozpráva dobrodružný životný príbeh Gyulu Krúdyho, ktorý bol síce výnimočnou postavou maďarskej literatúry 20. storočia, aj v jeho dielach (rovnako ako v príbehoch jeho predkov) zohráva boj za slobodu v mnohých ohľadoch kľúčovú úlohu.

Po prekročení malého mosta a odbočení vľavo na ulici Nagy Lajos sa za pár minút chôdze z kopca dostaneme k farskému kostolu, kde pokračujeme v ceste (opäť sa napojíme na Hlavnú ulicu) a môžeme si vychutnať krásnu prechádzku. Prejdeme okolo Palotaháza, Múzea kráľa Matyáša a samozrejme Kráľovského paláca, a keď sa dostaneme k ceste č. 11, môžeme sa ešte pozrieť na sochu kráľa Matyáša, a potom sa vydáme do ulice Salamontorony s mačacími schodmi. Pri stúpaní nahor nemožno prehliadnuť schodisko s výhľadom na Dunaj, ktoré dostalo meno po generálovi Artúrovi Görgeyovi, ktorý strávil poslednú, hoci stále veľmi dlhú etapu svojho života vo vile za múrmi, ktoré sa tiahnu pozdĺž tohto schodiska.

Keď sa na chvíľu zastavíme pri Görgeyho poprsí a vzdáme hold jeho pamiatke, môžeme sa zamyslieť aj nad tým, aký zvláštny osud mu život pripravil. Je tu znázornený ako starý pán, ktorý sa venuje záhradníctvu a vôbec sa nezaujíma o minulosť, a ktorý podľa toho až do svojej smrti v roku 1916 žil v ústraní, zmierený s potlačením niekdajšej revolúcie, a takmer štyridsať rokov žil v Dunajskej zákrute, chrbtom otočený k udalostiam. Bolo by veľmi dôležité tento nezaslúžený obraz nuansovať a namiesto tak lákavého romantického spomínania na minulosť aj tu vo Visegráde vnímať Artúra Görgeya ako človeka, ktorý sa počas svojho 98-ročného života stal mučeníkom roku 1848.

Turistické a marketingové združenie Visegrád a okolie
2024. 02. 28.